Kostol sv. Mikuláša na vrchu Prirovac

Kostol sv. Mikuláša zo 14. storočia, stojaci na vyvýšenine dominujúcej krajine, nie je len sakrálnou stavbou, ale kľúčom k pochopeniu dávnej minulosti Brely. Táto pamiatka vysokej kategórie v sebe spája gotickú architektúru, tajomné legendy a stopy zaniknutých osád.

Architektúra a mystická nekropola
Kostol bol postavený ako jednolodie s charakteristickou gotickou klenbou a obdĺžnikovou apsidou. V roku 1998 prešiel kompletnou rekonštrukciou. Jeho pokojné okolie ukrýva stredovekú nekropolu s 19 náhrobnými kameňmi, tichými svedkami času, ktorí dodávajú tomuto miestu osobitý pokoj.

Po stopách antickej Berulie
Priamo pod kostolom sú viditeľné zrúcaniny dávnych domov. Väčšina historikov sa domnieva, že práve tu sa nachádzala Berulia, osada, ktorú spomína byzantský cisár Konštantín Porfyrogenetos už v 10. storočí.

Legendy a zaujímavosti
„Nekonečné“ stádo oviec: V neďalekých Kopačinách žili picokare (rehoľníčky tretieho rádu sv. Františka). Ľudová tradícia hovorí, že mali také veľké stádo oviec, že sa tiahlo nepretržite od ich obydlia až k vrcholom pohoria Biokovo.

Turecká veža (Turska kula): Juhovýchodne od kostola sa nachádza fascinujúca dvojposchodová pevnosť so strieľňami. Vznikla zamurovaním skalných brál počas Kandijskej vojny (polovica 17. storočia) a slúžila ako bezpečné útočisko pred osmanskými nájazdmi.

Biskupov hnev: Kostol sa prvýkrát spomína v roku 1597 za dramatických okolností – vtedy biskup Nikola Ugrinović uvalil na Brelu interdikt, čím dočasne zakázal slúženie omší, udeľovanie sviatostí aj pohreby v obci.

Záhada dátumu posvätenia
Hoci sa zasvätenie kostola pripisovalo biskupovi Ugrinovićovi, detaily v interiéri naznačujú inú možnosť.

Vedľa dvoch konsekračných krížov na stenách je uvedený dátum posvätenia – 26. mája, rok však zostáva neznámy. Keďže sa 26. mája slávi sviatok svätého Filipa Neriho, patróna filipínov, ktorých kongregáciu založil makarský biskup Nikola Bijanković, je veľmi pravdepodobné, že znovuvysvätenie kostola sv. Mikuláša v Horných Breliach vykonal práve on. Stalo sa tak zrejme v rámci širšej duchovnej obnovy tejto oblasti Biokova, ktorú mal biskup veľmi v srdci. Je tiež možné, že nové posvätenie vykonal Bijankovićov nástupca (a synovec) Stjepan Blašković.