Kostol Panny Márie Karmelskej

Kostol Panny Márie Karmelskej v Brele: Pamätník víťazstva a majstrovské dielo staviteľov
Kostol Panny Márie Karmelskej, známy aj ako Panna Mária Víťazná, sa nachádza uprostred borovicových hájov na ohradenom plató nad štvrťou Soline v Brele. Táto baroková perla ukrýva bohatú históriu – príbeh viery, hrdinstva a tragických osudov majstrov staviteľov, ktorí ju budovali.

História a zasvätenie
Kostol nechal v roku 1715 postaviť makarský biskup Nikola Bijanković ako trvalú pripomienku hrdinskej obrany mesta Sinj pred mnohonásobnou presilou tureckého vojska v tom istom roku. Preto ho zasvätil Panne Márii Víťaznej (Gospa od Slavodobića). Kostol bol postavený na pôdoryse kríža v charakteristických formách barokového klasicizmu.

Zaujímavosťou je, že kostol pôvodne vlastnili filipíni, oratoriniánski mnísi založení v roku 1575 sv. Filipom Nerim. Až od roku 1939 patrí kostol pod farnosť Brela.

Ikona „Panny Márie Víťaznej“
Srdcom kostola je ikona Matky Božej s Dieťaťom – „Panna Mária Víťazná“, majstrovské dielo zo 16. storočia. Historička umenia Zoraida Demori Staničić ju presvedčivo pripísala rukopisu Donata Bizamana, maliara gréckeho pôvodu. Donato sa so svojím bratom Angelom presťahoval z Kréty do Otranta v Apúlii v prvej polovici 16. storočia, kde založili maliarsku školu so špecifickými, výrazne byzantskými črtami. Hoci nevieme, ako biskup Bijanković tento vzácny obraz získal, dodnes sa slávnostne vystavuje pred kostolom a nosí v procesii na sviatok Panny Márie Karmelskej a na sviatok Nanebovzatia Panny Márie.

Stavba zvonice a tragický osud majstrov
Zvonica kostola bola pristavaná dodatočne, jej stavba sa začala v roku 1833. Práce viedli protomajster Pavao Bertapelle a Antun Bertapelle (syn zosnulého Pavla), jeho strýko Jure Andrijin Štambuk s trinásťročným synom Andrijom (ktorý bol už vtedy kamenárskym učňom) a Petar Štambuk Andrijin.

Táto malá kamenárska dynastia odvodzuje svoje korene od staviteľa Andriju Bertapelleho, ktorý prišiel do Dalmácie z severotalianskeho mesta Bassano v 18. storočí. Vo Vrboske sa rýchlo udomácnili a asimilovali, pričom svojou prácou predĺžili život benátskemu baroku v provinciách a obratne spojili miestnu tradíciu opracovania kameňa s umením práce v farebnom mramore.

Stavbu zvonice nanešťastie poznamenala tragédia. Po dokončení prvého poschodia nastúpili majstri 17. júla na vlastnú gajetu (tradičnú drevenú loď), aby sa vrátili do Vrbosky. V zátoke Radovnja na Brači naložili rôzne kusy kameňa, žľaby a časti okien. Napriek nesúhlasu všetkých ostatných protomajster a majiteľ lode trvali na vyplávaní hodinu pred polnocou za mierneho vetra od pevniny (burin).

Dve míle od Brača nanešťastie preťaženú loď zaliali vlny a tá sa s celým nákladom v okamihu potopila. Jure Štambuk sa zachránil na doske, Petar Štambuk na veku nejakej debny. V mori strávili pätnásť hodín, kým ich nezachránili rybári, bratia Barbarićovci, pri zátoke Dubca na Hvare. Nešťastný chlapec Andrija Štambuk klesol s loďou na dno. Protomajstra Pavla Bertapelleho videli ešte nejaký čas na korme a Antuna Bertapelleho počuli ešte tri hodiny po nehode, ale nemohli mu pomôcť.

Zvonica ako pamätník odvážnych staviteľov
Keď nabudúce navštívite kostol Panny Márie Karmelskej, zapáľte sviečku pred mariánskou ikonou na pamiatku pracovitej staviteľskej a sochárskej rodiny Bertapelleovcov a mladého Andriju Štambuka. Ich úsilie a obeť sú vtesnané do malebnej zvonice, ktorej zakončenie nám pripomína zvonicu pri dominikánskom kostole v obci Stari Grad na Hvare.