hr | en | de | cz | it | fr | pl | si | ru | sk

História turistiky

 

Keď chceme hovoriť o začiatkoch turizmu v Brele, nezaobídeme sa bez mena makarského biskupa Nikolu Bjankovića, ktorý sa narodil v Splite v roku 1645 a zomrel v Makarskej v r. 1730, kde je aj pochovaný v katedrálom kostole sv. Marka.
Biskup ju v Brelách vybudoval, v krajine „Soline“ oratórium rádu sv. Filipa Neriju a kostol Karmelskej Matky Božej a v pamäti národa zostal ako veľký milovník brelianskej prírody.Svoj voľný čas často využíval na navštevovanie Brely, sediac a meditujúc pod jednou z najstarších a najkrajších pínií, ktorá sa rastúc z kameňa vydvihla nad more. Podľa neho túto jedinečnú píniu miestni obyvatelia nazvali Bjankovičova pínia a nachádzala sa pred dnešným hotelom „Soline“. Pri výstavbe tohto hotela ju, bohužiaľ, zničila nepochopiteľná nepozornosť staviteľov.Pri príležitosti 350. výročia narodenia biskupa Bjankovića, brelská pobočka Matice chorvátskej v roku 1995 zasadila novú píniu a postavila pamätník na znak úcty k biskupovi Bjankovićovi. To je najmenej z toho, čo mohli Brelania pre tohto vizionára ich budúcnosti urobiť!

Jeden z prvých pokusov konkrétneho pritiahnutia Brely k turizmu urobil páter Anđelo Cvitanović, farárovi Baškej Vody, ktorý chcel prakticky využiť založenie „Spoločnosti na napredovanie a povýšenie blahobytu Dalmácie“, k čomu dal podnet gróf Aratzki.Páter Anđelo píše grófovi Aratzkému 18.3.1897, že na neho „s obdivom hľadí ako Chorvát, rodný syn tejto krajiny ako na provinčného buditeľa, vzhľadom na dary krásnej a kultivovanej Dalmácie”. Otec Anđelo ďalej píše: „Som presvedčený, že Vášmu Vysoko urodzenému Blahorodiu je dobre známa celá Dalmácia – napriek tomu sa osmeľujem uviesť tu istú zvláštnosť Dalmácie, ktorá okrem toho, že je svojím spôsobom romantická, je aj veľmi zaujímavá ako letné sídlo a kúpeľné miesto po celý rok. Túto zvláštnu krásu možno uzrieť v dedinke Brela tesne vedľa Baškej Vody na západ od mesta Makarska oproti východnej časti ostrova Brač. Tu sa nachádza v blízkosti mora hustý píniový les (Pinus), kde sa možno voľne prechádzať v stálom tieni pínií, tu je morské pobrežie veľmi ľúbezné a vhodné na kúpanie. Podnebie je mierne, pretože sa tu darí pomarančovníkom a citrónovníkom a všade navôkol je vysádzaná vinná réva, figy, višne, jablone a iné ovocné stromy. Tu sa ešte drží malý kláštor bývalých členov filipínskeho rádu ..... Všetko toto ma nabádalo k tomu, aby som Vášmu Vysoko urodzenému Blahorodiu názorne predstavil túto krásnu polohu na príjemné poznanie, že ako diletant, neľutujúc preňazí, som chcel odfotografovať niektoré miesta s aparátom malého formátu.Páter Andjelo prikladá grófovi Aratzkému aj fotografiu Baškej Vody, v ktorej bol farárom.

Tak ešte jeden vizionár, vedomý si krásy Brely, videl, že táto krása sa môže stať základom všestranného turistického rozvoja. Jeho meno by nemalo byť v Brele zabudnuté a sami môžeme ľutovať, že pri pomenovaní ulíc ani jedna nenesie meno pátra Anđela Cvitanovića. Začiatkom minulého storočia až do prvej svetovej vojny prišli do Brely na kratší pobyt niektorí majetnejší obyvatelia zo Zadaru, Splitu a Terstu, z ktorých zostala v pamäti bohatá obyvateľka De Franceschi z Terstu. Prvá dekáda po I. svetovej vojne k turistickému rozvoju v Brele rozhodne neprispela.

Až približne okolo roku 1930 treba zaznamenať jednu zaujímavú udalosť. Cestujúc so sprievodom po jadranskom pobreží kráľovná Mária Karađorđević, ináč rumunská princezná, uzrúc breljanské lesy a piesčité pobrežie, zastavila sa a očarená tým, čo videla, dlho sedela pri ceste a hľadela na tú jedinečnú krajinu. Krátko nato si želala postaviť v Brele palác.Čoraz častejšie sem prichádzali hydroplány s rôznymi odborníkmi, analyzovali vodu, skúmali klimatické podmienky a pôdu a zanedlho začali rozhovory o odkúpení pozemku. Napokon však z toho všetkého nič nebolo, pretože sa do toho zamiešala politika, ktorá nemohla pripustiť výstavbu takéhoto objektu na chorvátskom území, takže palác nakoniec postavili v Miločeri na čiernohorskom pobreží.

Prvé počiatky organizovaného turizmu sa začali otvorením prvého penziónu pod názvom „Soline“, ktorý v neobývanom dome bratov Filipa a Mirka Filipovičovcov v roku 1932 zariadila Češka Maša Chmelíková z Prahy.Jej príklad čoskoro nasledujú domáci ľudia otvorením niekoľkých rodinných penziónov v existujúcich domoch, ktoré boli pri mori a výstavbou nových domov určených na tento účel. Tak sa tým začal zaoberať aj Filip-Pile Filipović, ktorého dom bol tesne vedľa penzióna p. Chmelíkovej, z času na čas aj i dr. K. Filipović, potom Ljubo Žamić, ktorý postavil nový dom, ako aj Stanko Bekavac so ženou Jožkou, Češkou, ktorá bola zamestnaná v penzióne „Soline“. Vo všetkých týchto objektoch sa dalo získať plnú penziu, pretože iné možnosti stravovania vtedy neboli. Až niekoľko rokov pred II. svetovou vojnou bratia Ivan a Jozo Beroš z Baškej Vody postavili prízemný objekt a otvorili prvú samooblužnú reštauráciu. Dnes je na jej mieste reštaurácia „Palma“.

V tých časoch do Brely neviedli nijaké prístupové cesty a nemala ani prístav. Nebola zavedená elektrina, voda ani kanalizácia. Ak hosť prišiel autobusom dnešnou magistrálou, čakal ho zráz do mora asi 1 km cestou, ktorá nebola lepšia než úzka strmá cestička. Ak prišiel loďou, musel sa vylodiť v Baškej Vode, odkiaľ ho nejaký rybár člnom previezol do Brely. Hostia mali v izbách stearínky a v priestoroch, ktoré slúžili na stravovanie alebo ešte častejšie v prírode, na osvetlenie sa používal rybársky „lampáš“, v tom čase známy PETROMAX.

Rozvoj bol napriek tomu zjavný. Voda sa v priebehu jesene a zimy zbierala do vybudovaných zásobníkov, potom sa ručnými pumpami vypumpovala do rezervoáru postaveného v podkroví domu, odkiaľ sa voľným pádom privádzala do umývadiel v izbách. Na každom poschodí boli po dva anglické záchody, a to bol dosiahnuteľný štandard.„Tečúca voda v izbe“ bola v tom čase veľmi úspešný reklamný ťah. Cena plnej penzie bola 50 vtedajších dinárov na osobu. Hostia boli prevažne Česi, Slováci a Rakúšania, ale aj domáca majetná vrstva. To bol začiatok organizovaného turizmu. Bola založená Turistická spoločnosť, ktorá viedla evidenciu o prichádzajúcich turistoch a inkasovala pobytovú taxu. Bolo prekliesnené krovie, vytvorená cestička z malého rybárskeho prístavu do mysu Dugi Rat a postavené odpočívadlá (lavičky na oddych).  Vo vtedajšom centre mesta, kde je dnes reštaurácia „Palma“ bol postavený kandeláber s „lampášom“, ktorý sa na večer zažínal a hosťom slúžil na aké-také osvetlenie. Bol tu aj služobný strážnik, ktorého úlohou bolo zažínať a zhasínať lampáš a dohliadať na poriadok a pokoj na kúpaliskách.

Aby sme získali predstavu o vtedajšom turistickom ruchu, uveďme, že v roku 1934 bolo uskutočnených 808 prenocovaní. Zaujímavé je spomenúť jedno podnetné opatrenie vtedajšej moci v prospech rozvoja turizmu. Keďže najčastejší návštevníci boli Česi a Slováci, zavedená bola tzv. „turistická koruna“, ktorá sa vo výhodnejšom kurze priznávala každému, kto mohol dokázať, že tu býval ako turista.Značný prínos pre rozvoj turizmu znamenala česká občianka Macháčková z Daruvaru výstavbou hotela s kapacitou 35 – 40 izieb, ktorý neskôr zbúrali a na jeho mieste postavili dnešný hotel Soline.

Nasledujúci hotel postavili domáci ľudia, bratia Mate a Petar Ribičićovci, s rovnakou kapacitou. To je dnešný hotel Brela.Napokon záujem o Brelu rýchlo rastol, majetnejší ľudia si tu kupovali pozemky a stavali letné sídla. Boli to krásne a na tú dobu luxusné vily. Spomeňme vily stavbárskych podnikateľov Šojata a Ing. Batušića, lekárnika Grlića, ruského emigranta Tarchova, burzového makléra Smičiklasa (dnes reštaurácia Rajski vrt), veľvyslanca Grisogona, profesora Sokolovića, obyvateľku Macháčkovú („Mařenku“), spisovateľa Vilovića, alebo skromný domček známeho univerzitného profesora Apsena. Malý domček postavil pán Rier z Prahy, ktorý sa do pamäti starých obyvateľov Brely zapísal ako prvý človek, ktorý preplával kanál od Brely po Brač a bol invalid z prvej svetovej vojny, ktorému amputovali nohu. Isteže, sprevádzal ho jeden záchranný veslársky čln. Začiatok II. sv. vojny prerušil akýkoľvek ďalší rozvoj turizmu v Brele.

Po vojne bolo všetko zanedbané a okrem toho ešte stále neboli cesty, elektrina, voda ani kanalizácia. Medzitým však turisti postupne aj tak začali prichádzať. V mierových časoch vstáva turizmus z popola ako vták fénix. Prvých niekoľko rokov prichádzali najmä domáci ľudia. Je zaujímavé, že si so sebou prinášali stravu, ktorú tu v dôsledku šetrenia nemohli dostať. Varili si sami a niekedy aj za pobyt platili v naturáliách. V dôsledku nacionalizácie súkromných objektov, obľúbenej praxe komunistických režimov, predovšetkým hotelov, Macháček a Ribičić a niekoľko viliek založilo Hotelový podnik Brela.

Začiatkom 60. rokov začínajú prichádzať zahraniční turisti, predovšetkým Nemci a Rakúšania. Pristupuje sa k realizácii veľkých projektov na výstavbu infraštruktúry: zavádza sa elektrický prúd, stavia sa prístupová cesta a prístav a postupne sa rieši aj otázka vody. Najprv bol postavený vodovod pre hotel „Soline“ (bývalý Macháček) uzavretím prameňa v Solinách, hneď nato sa zatvárajú pramene v Baškej Vode, aby konečne ožil regionálny vodovod makarského prímoria z rieky Cetine, čím bola vyriešená aj otázka kanalizácie. V tom čase turizmus zapustil korene pozdĺž celého brelianskeho pobrežia a vyrástli nové turistické strediská: Podrače, Stomarica, Podcrkavlje a Jakiruša, kde postavili množstvo krásnych a vysoko komfortných súkromných penziónov, reštaurácií a bufetov, ako aj hotel Pelegrin. Tým sa končí história rozvoja turizmu v Brele a zostáva jeho žiarivá súčasnosť a určite ešte žiarivejšia budúcnosť.

Nakoniec treba zdôrazniť, že okrem prírodných zdrojov sú najvýznamnejším činiteľom rozvoja turizmu ľudia. O Brelianoch možno povedať, že majú tri zvláštnosti: sú to mimoriadne pracovití ľudia, vo všetkom, do čoho sa pustia, sú perfekcionalisti a že s ľahkosťou prijímajú novinky, ktoré im môžu priniesť úžitok.Je skutočne zázrak, akí sú títo ľudia, ešte včera spätí so zemou a dnes vzorní a pohostinní podnikatelia v oblasti turistického ruchu, akoby sa ním zaoberali celé generácie. Domy sú zariadené s úžasným zmyslom pre krásu a harmóniu, prijímanie hostí a vzťah k nim je na závideniahodnej úrovni, čo nám dokazujú početné medaily a plakety od hostí, ktorí do Brely a do tých istých domov prichádzajú dvadsať a viac rokov. Mnohí sem prichádzajú osláviť svoje narodeniny a našiel sa aj prípad, kedy sa v našom kostole Panny Márie Karmelitánskej slávila zlatá svadba. Je teda isté, že s takýmito ľuďmi sa Brela nemusí báť o svoju turistickú budúcnosť.

dr. Ozren Žamić

 

Aktívna dovolenka

Zobraziť všetky
 

Modrý kvet ocenenie 2012.

 
Akčné MODRÁ KVET Chorvátske turistické združenie zahŕňa posúdenie usporiadanosť chorvátske pobrežné strediská ako celku a jednotlivých prvkov.
Brela 18°C
Vlhkosť 36.7 %
Tlak 1024 hPa
Viditeľnosť 10 km
Vietor 16.6 kph
© TZ Brela 2014.       Development:   Nove vibracije d.o.o.